Rozhovor s trénerom kadetov Jánom Majerovom

Ján Majerov je náš dlhoročný kolega, v mládežníckom hokeji prešiel všetkými vekovými kategóriami. Bol súčasťou majstrovského tímu juniorov v sezónach 2002-2003 ako asistent trénera. Jeho bohaté skúsenosti odovzdáva spoločne s Braňom Stolárikom v kategórií Kadet, hráčov do 16 rokov.

Od tejto sezóny si sa stal hlavným trénerom Kadetov. V tejto kategórií pôsobíš už niekoľko sezón. S ročníkom hráčov 2000-2001 ste boli bronzový v tejto kategórií. Ako hodnotíš chalanov ročníka 2005-2006 v Martine? Rastie nám dobrá generácia hokejistov v tejto kategórií?

Chalani ročníka 2005- 2006 hrajú v troch kategóriách v doraste, kadetoch a v starších žiakoch 8.ročník. Ich  hokejová výkonnosť  je na rôznej úrovni , no väčšina z nich má predpoklady posunúť sa ďalej do vyšších vekových kategórií, no musia na sebe neustále tvrdo pracovať a neuspokojiť sa s tým čo už vedia. V dnešnej dobe už nestačí odtrénovať tréning stanovený trénerom , ale treba sa zdokonaľovať aj navyše hlavne v tom čo ide hráčovi slabšie. Takže ak chalani toto pochopia aj z tejto vekovej kategórie by  mohli vyrásť dobrý hokejisti.

Ty si vyštudovaný telocvikár, tomuto povolaniu sa doteraz aj venuješ. Prepájaš tvoju trénerskú prax s učiteľstvom, resp. naopak? Trénuješ rovnakých hráčov, ktorým sa venuješ aj v škole na telesnej?

Byť trénerom a zároveň  učiteľom telesnej výchovy v škole, ktorú navštevujú je veľká výhoda, lebo ich mám pod kontrolou  celý čas. Mám prehľad ako sa správajú a učia v škole, lebo hokejista si musí plniť nie len športové povinnosti, ale aj školské.  Keďže trénujem kadetov učím ich aj telesnú výchovu. No učím aj ôsmakov, ktorým som triedny učiteľ a aj  siedmakov, takže mám aj prehľad ako sú na tom pohybovo chlapci v nižších kategóriách.  Majú hodinu telesnej navyše oproti nehokejovým triedam a na nej sa im venujem po hokejovej stránke. Tam  rozvíjame schopnosti a zručnosti potrebné pre hokej. 

Ohliadnuc do minulosti, čo bolo najväčším kľúčom k úspechu juniorov, pri ktorom si bol v rokoch 2002-2003?

Myslím že v prvom rade sa zišla dobrá partia chalanov. Boli neskutočne hravé mužstvo čo bolo vidno aj na tréningoch. To čo sme natrénovali preniesli do zápasov, pridali ešte niečo to svoje dobré navyše, dodržali čo im bolo trénermi naordinované  a výsledky sa dostavili. Nevzdávali sa ani pri nepriaznivom stave a bojovali do konca. Mohol by som vyzdvihnúť výkony hráčov ktorí boli ťahúňmi a o ktorých výkony sme sa opierali, no myslím si, že každý kto nastúpil v tejto sezóne za juniorku mal svoj podiel na zisku majstrovského titulu tak hráči ako aj celý realizačný tím.

Zväz aj kluby chcú aj napriek aktuálnej situácií pokračovať v súťažiach akonáhle to bude možné, teda aj v tej kadetskej. Aké sú, alebo budú vaše ciele v ostávajúcej časti sezóny, v prípade, že sa súťaže rozbehnú?

Ak sa súťaž rozbehne asi jediný cieľ je odohrať čím najviac zápasov, aby chalani získali zápasovú prax, o ktorú tuto sezónu prišli.

Ktorý hráč/hráči, alebo kolektív ti doteraz najviac utkvel v pamäti a prečo?

Určíte moja prvá hokejová trieda , ktorú som dostal ako začínajúci triedny a aj tréner v sezóne 1997-1998. Bola to jediná trieda, ktorú som päť rokov aj trénoval. V pamäti mi ostali všetci , no jeden z nich svojimi výkonmi na ľade vynikal a bol to Ľubo Zetík.

No najlepšie a najkrajšie spomienky mám na moju tretiu triedu v poradí chlapcov narodených v r. 1996/97. Boli to chlapci, ktorí zaberali v škole, na ľade a výborne reprezentovali školu aj klub na rôznych športových súťažiach na Slovensku aj v zahraničí.  Rodičia boli výborná partia a tak sme fungovali ako jedná rodina. Bolo to pre mňa niečo výnimočné. Chcem sa im touto cestou  všetkým menovite poďakovať: Filip Šubrt, Radim Horák, Dávid Zvara, Matej Murín, Samuel Kričko, Jakub Burzík, Marko Hrnčírik, Daniel Babka, Samuel Baláž, Tomáš Hriňa, Peter Čipkala, Róbert Zajasenský, Marek Šmondrk, Patrik Černák, Adam Themár, Filip Simon, Andrej Jakubec, Erich Poláčik, zároveň aj rodičom.  

Fotogaléria