Trénerský tandem obrancov: Branislav Stolárik s Andrejom Novotným pri doraste

V ďalšom bloku našich rozhovorov s trénermi MHA Martin Vám prinášame rozhovor s Braňom Stolárikom. Spoločne s Andrejom Novotným tvoria trénersky tandem a svoje bohaté skúsenosti z hráčskej kariéry odovzdávajú hráčom dorastu. Braňo pôsobí ako tréner kadetov a dorastu v MHA už piatu sezónu.

Po svojej bohatej kariére si dlho pôsobil ako vedúci "A" družstva a asistent trénerov v tomto družstve. Čo ťa presvedčilo o tom pripojiť sa k trénerskému kolektívu mládeže a odovzdať svoje skúsenosti mladým hráčom? Ako hodnotíš tento svoj krok s odstupom času?

Mal som 36 rokov a predo mnou bolo rozhodnutie, či ešte potiahnem zo dve sezóny a budem ešte ďalej hrať alebo prijmem ponuku z Martina, pôsobiť v klube ako vedúci mužstva, starať sa o chod šatne, o výstroje a celkovú logistiku okolo družstva seniorov. Rozhodol som sa s hraním skončiť a prijal som ponuku pracovať v klube. Ako hráč by to už ďalej nešlo, káder bol vtedy dosť nabitý a roky nezastavíte, preto som bol rád za túto príležitosť ostať doma v Martine, ostať pri hokeji a byť naďalej jeho súčasťou. Mal som v podstate šťastie, každý športovec keď končí, myslí na to čo bude ďalej robiť ako a kde sa zaradiť. Verte, že pre profesionálnych športovcov to ozaj nie je jednoduché začať po dlhej športovej kariére odznovu a úplne v inej sfére. Postupne roky a sezóny bežali a popri tejto práci som začal aj s trénerstvom, bol som v extralige väčšinou asistent pri množstve kvalitných tréneroch. Samozrejme ešte ako hráč som ich tiež zažil množstvo, získaval som postupne veľa informácií o tréningovom procese, taktike, o koučovaní v zápasoch a získaval som ďalšie dôležité informácie okolo hokeja. Každý tréner mal niečo svoje, vždy som sa snažil si to dobré niekde uchovať a tým som naberal praktické skúsenosti. K tomuto všetkému som ešte potreboval vzdelanie, ak som chcel pôsobiť aj ako tréner musel som ísť znovu do školy a popri práci začať študovať. Najskôr som si urobil základnú trénerskú licenciu, potom som si  musel dorobiť  maturitu, bez nej nie je možné prihlásiť sa na vyššiu licenciu. Po dvoch rokoch štúdia som získal maturitu a prihlásil som sa na FTVŠ kde som po ďalších dvoch rokoch získal vyššiu licenciu trénera pre ľadový hokej. No a po týchto všetkých skúsenostiach a škole som si povedal, že by bola asi škoda ostať len pri senioroch a neskúsiť prácu s mládežou, skúsiť im pomôcť v hokejovom raste, odovzdať všetko čo som nadobudol za tie roky a pokúsiť sa vychovať kvalitných hráčov. Preto som bol veľmi rád za ponuku z mládeže a s odstupom času aj šťastný, že som sa na to dal. Môžem povedať, že ma to baví a napĺňa, je to radosť keď vidíte zlepšenie u jednotlivca, keď vidíte snahu a zlepšenie celého družstva v zápase, keď chalanov baví tréning a tešia sa na zápas. Naopak keď to nejde, tak sa trápite prečo, musíte hľadať príčiny a dôvody, znovu vás to núti ísť do niečoho nového, niečo zmeniť a stále to všetko zlepšovať.

S Andrejom Novotným ste pôsobili spoločne v martinskom družstve seniorov, obaja ste boli obrancovia. Teraz ste spolu na striedačke.  Ako si navzájom rozumiete v trénerských otázkach, nastáva 100% zhoda  v riešení problémov a situácií počas tréningov a zápasov?

Andreja poznám dlhé roky ako hráča ale aj ako kamaráta a správneho chlapa. Poznal som ho ako naozajstného profesionála, nikdy nič neoklamal, tvrdo na sebe pracoval, odovzdával hokeju vždy všetko, či v tréningu alebo v zápase. Keďže toto všetko a takýto prístup chceme, vyžadujeme aj od našich chalanov, toto bola záruka, že je to ten správny človek, ktorý môže dať hráčom veľmi veľa a pomôcť im zlepšovať sa po všetkých stránkach, či športových ale aj ľudských. Myslím si, že naša spolupráca je super, vieme sa dopĺňať a navzájom rešpektovať, sme na jednej vlnovej dĺžke čo sa týka hokejovej stránky, no rozumieme si aj v iných oblastiach mimo hokeja a naše názory sa skoro vždy zhodujú. Samozrejme je to len môj pocit, či to tak naozaj je, nato sa musíte opýtať aj Andyho. 

Okrem povinností trénera mládeže v doraste a kadetoch máš na starosti aj chod a organizáciu šatne mužov. Manželky zvyknú hovoriť svojim mužom, že v práci aj spávajú... Darí sa ti tieto dve pozície prepojiť časovo? Aké výhody to prináša?

Časovo je to náročné, no ak chcem byť pri hokeji a uživiť sa hokejom v tejto dobe, musím robiť viac funkcií, preto to musím zvládať a nič neoklamať. Samozrejme je to všetko na úkor času a bohužiaľ veľa krát aj na úkor rodiny, je to naozaj neskutočne veľa hodín strávených na zimnom štadióne a na cestách za zápasmi. Ľudia čo pracujú a robia pre šport, vedia o čom hovorím. Často doma počujeme, že sme blázni, že nie sme normálni, že by sme sa mali lepšie keby sme pracovali v inej sfére, za iných podmienok, v inom pracovnom čase a také tie reči okolo toho. No je tu ešte jedna dôležitá vec, človeka to musí baviť a musí mať túto prácu rád, inak by od toho zdrhol preč. No a vybrali sme si ju my, nik nás nenútil, tak nevyplakávajme :-)

V doraste trénuješ hráčov, ktorých veľmi dobre poznáš z kadetských čias. Ako hráči pristupujú k svojim povinnostiam v týchto časoch? Predpokladáme, že to je náročná doba nie len pre hráčov, ale aj trénerov.

To teda je náročná a divná doba, roky sa snažíme dostať mládež od počítačov na športoviská a nastala doba keď ich k počítačom naháňame, škola online, tréningy online....strašné, už aby to skončilo. S chalanmi sme spokojní, zápasy ktoré sme stihli odohrať odmakali naplno, tréningy tak isto, nie je tam hráč ktorý by to vyložene flákal, samozrejme každý nemá vždy svoj deň, vieme to pochopiť aj my sme boli v tomto veku takíto, no nemôže to trvať dlho a musí prísť rýchlo náprava. Snažíme sa budovať si medzi sebou dôveru a rešpektovať sa navzájom. Výhoda je, že sme spolu boli v kadetoch a niečo sme spolu už prežili, vedeli čo ich čaká, vedeli čo od nich budem chcieť a vyžadovať. Poznali už trochu moje reakcie a vedeli načo sa majú pripraviť keď ma slušne povedané nahnevajú :-) Potrebujeme túto dobu prežiť aktívne, hráči si musia uvedomiť, že to robia pre seba. Každý týždeň si naplánujeme čo musíme urobiť, hráčom pripravujeme individuálny týždenný plán, snažíme sa ich presvedčiť o dôležitosti udržať sa týmito denno dennými tréningami v určitej kondícii, snažíme sa aj takto budovať si dôveru medzi hráčmi a trénermi, snažíme sa komunikovať aj keď samozrejme tréningy na ľade a zápasy nám veľmi chýbajú. Nie je to pre hráčov jednoduché, trénovali sme šiesti na ľade, makali a makajú denno denne. Neboli a nie sú všetci spolu, chýba im aj nám ten kolektívny kontakt, spoločné tréningy a zápasy. V tomto období ten týždeň vždy vrcholil zápasmi, celý ten týždeň k tomu smeroval, no už dlhú dobu to bolo len a len o trénovaní a nebolo tam to vyvrcholenie v podobe zápasu, o to je to ťažšie udržať u nich chuť, chcenie, hľadať motiváciu. Preto všetci veríme, že sa čo najskôr dostaneme na ľad a konečne odohráme aj zápasy.

Je o tebe známe, že v hokejovej príprave, podobne ako iný tréneri v MHA využívaš rôzne formy a spôsoby tréningov na ľade a na suchu. Priblíž nám ich, ako vnímajú hráči túto pestrosť a ako to vplýva na ich motiváciu? 

Rôzne formy sú veľmi dôležité, sledujem, že tréneri v MHA sa tým aj riadia. Tréning musí baviť, stereotyp prináša nechuť. Musíme sa snažiť robiť tréningy tak, aby sa hráči na ne tešili aj keď vedia, že niekedy ich čaká makačka a drina. Samozrejme, že nie vždy je to možné, sú určité tréningové jednotky, nácviky, cvičenia, ktorým sa nedá vyhnúť a nie vždy bavia každého, no v tréningovom procese majú svoj význam a urobiť to musíme. Hokej je rýchly a dynamický šport, preto sa snažíme aby aj v tréningu prevládala rýchlosť, dynamika, výbušnosť a aby sme celý tréning odrobili v nasadení a v rýchlosti, jednoducho musí to frčať tak ako v zápase. Chceme aby každý odmakal každé jedno striedanie na bomby aby sa tam nevozil dve minúty ale využil svojich cca 40 sekúnd naplno. Hráči musia vedieť zmysel tréningu, musia vedieť prečo to robia a v čom im to pomôže. Ak sa jedná o prípravu na suchu, je potrebné aby vedeli čo má tréning alebo jednotlivé cvičenie spoločné s hokejom, s korčuľovaním, s pohybom na ľade, s časom stráveným na ľade v zápase a podobne. Trendy sa menia, stále je niečo nové, treba to stále sledovať, zdokonaľovať sa a snažiť sa nové, dobré veci zapracovať do tréningu ako aj do zápasu. Ja sa snažím nezahodiť úplne to čo bolo, aj z minulých období sa dá do tréningového a zápasového procesu veľa zaradiť. Trénovalo sa samozrejme inak, boli tam aj dobré veci no boli aj zlé. To dobré si treba zachovať a využiť, správne to kombinovať s tým novým aby bol každý tréning zaujímavý a hlavne aby splnil to čo v danom období potrebujeme na hráčov nalepiť, v čom potrebujeme aby sa v danom tréningu a období zlepšili aby mal každý tréning význam pre hráčov v ich ďalšom napredovaní.

V Martine si sa postupom času od 90-tych rokov stal legendou a ikonou, Andrej Novotný zažil podobne skvelú kariéru. Myslíš, že niektorí z hráčov vo vás vidia vzory a môžu vás nasledovať nie len v športovej oblasti, ale aj v patriotizme a oddanosti Martinu?

V Martine sú iné legendy a ikony ako ja, chalani tu majú veľmi veľa vzorov, v našom meste sa vychovalo mnoho skvelých hokejistov, reprezentantov, majstrov sveta, hráčov NHL, hráčov KHL, hráčov mnohých najvyšších európskych súťaží, množstvo extraligových hokejistov a jeden z nich je so svojou skvelou kariérou aj Andrej Novotný. Je neuveriteľné koľko vynikajúcich hokejistov bolo a je práve z Martina. To naznačuje, že sa tu vždy pracovalo s hráčmi na dobrej úrovni, že tu pôsobili a pôsobia výborní tréneri. K ním by sme sa určite chceli priblížiť aj my a vychovať ďalších kvalitných hráčov, ľudí hrdých na náš klub a mesto, športovcov ale aj dobrých ľudí pre život, nie všetci musia byť hokejisti, to jednoducho nejde, no v športovej partii vždy dostanú dobré základy a návyky do bežného života. Chalani si musia uvedomiť, že za každou skvelou kariérou týchto hráčov je kopec roboty, odriekania a driny. Všetci hráči, ktorí niečo dosiahli, dali do toho niečo naviac, bez toho to nejde, nestačí čas strávený s trénermi a na spoločnom tréningu, musia robiť viac, individuálne a navyše, oddať sa tomu naplno. Musia si uvedomiť, že všetko to čo robia, robia pre seba, že tréneri im chcú pomôcť, musia uveriť že im chcú to najlepšie, dať im smer, ukázať im cestu, pripraviť ich čo najlepšie aby ten ďalší krok, postup do vyššej kategórie postupne až do seniorov, mali čo najľahší a boli čo najlepšie pripravení.